Ľudové piesne, jazyk, história, zvyky, kultúra,... sú našou dedovizňou, dedičstvom otcov, ktoré aj vďaka svojskému naturelu tu žijúcich ľudí s Božím požehnaním pretrvalo stáročia a ktoré nás Šarišanov i ostatných východniarov tak výrazne odlišuje od zvyšku Slovenska.

„A ty si odkiaľ?“ – „Ta ot Prešova.“

„Až od Prešova, skadze matka Ježišova? Ha – ha...“

Niekde za Východnou, pred Popradom „končí“ Slovensko a začína pre mnohých nepoznaný kraj s odlišnou kultúrou, mentalitou a dokonca aj s vlastným jazykom (!). Východniarska inakosť a originalita donedávna chápaná ako handykep sa teraz v spleti európskych národov – v kozmopolitnom svete bez hraníc už začína vnímať ako prednosť. Zachovali sme si to, čoho sa iné regióny vedome či nevedome zriekli, pozbavovali, ale čo jediné určovalo ich identitu.

Šariš, ako historický reprezentant celého slovenského východu, zostal napriek nepriazni vekov naďalej Šarišom a veríme, že takého ho odovzdáme aj generáciám po nás. Buďme teda hrdí na svoj pôvod a je jedno či je to Šarišan, Zemplínčan, Spišiak, či Abovčan, všetci spolu sme deťmi jednej matere – sme východniari.